Heslár SFÚ
Schreiber, Eduard, 1876-1962
- Inf. poznámka
- slovenský podnikateľ, poľnohospodár, spolumajiteľ zámku v Lednických Rovniach, filmový režisér a kameraman, jeden z prvých filmárov na území Slovenska
- Dátum narodenia
- 25.05.1876
- Miesto narodenia
- Viedeň (Rakúsko)
- Dátum úmrtia
- 17.01.1962
- Miesto úmrtia
- Schönaich (Nemecko)
- Krajina
- Česká republika, Slovensko, Nemecko
- Jazyk
- čeština, slovenčina, nemčina, francúzština, angličtina
- Pohlavie
- mužské
- Biografická pozn.
- Eduard Schreiber bol synom Josefa Schreibera majiteľa sklární v Lednických Rovniach. Na Vyššej poľnohospodárskej škole (Oberhermsdorf) v Horných Heřmaniciach sa naučil fotografovať a stavať modely strojov, najmä parných lokomotív. Jednu zo svojich miniatúrnych lokomotív si postavil aj v Lednických Rovniach a vozil na nej svojich bratov a priateľov po koľajniciach, ktoré nakládol v parku pri kaštieli. Po návrate na veľkostatok svojho otca v Lednických Rovniach melioroval zavlhčené polia, zaviedol hlbokú orbu parnými oračkami, začal pestovať cukrovú repu, založil pálenicu alkoholu, staval píly, vodné mlyny, zriaďoval lesné škôlky, vysádzal lesy. Spolu s bratmi zaviedol chov koní. Keď získal prvý zložitý fotografický prístroj na sklenené platne, sústavne dokumentoval polia, lesy, technické novinky. Okrem parných strojov ho zaujímala elektronika, nevenoval sa len elektromotorom a dynamám, ale aj slaboprúdovým zariadeniam, v prvom rade telefónu. V malom kaštieli na majetkoch otca a vedľa svojej izby si zriadil aj laboratórium s obrábacími strojmi a fotolaboratórium. Zavádzal úzkokoľajové železnice v lesoch na zvoz dreva a rozvoz drevorubačov, na píly dal nainštalovať stabilné parné stroje, telefónmi pospájal jednotlivé pracoviská s pílami a riaditeľstvami gazdovstiev a to všetko fotografoval a dokumentoval. Koncom prvého desaťročia dvadsiateho storočia začal filmovať. Kúpil si u firmy R. Lechner vo Viedni vlastnú kameru Pathé Fréres 1101 a premietací stroj s oblúkovou lampou. Dokumentoval gazdovstvá a život na nich, vytvoril množstvo krátkych filmov (asi 100), ktoré predvádzal ako operatér rodine a zamestnancom gazdovstiev i sklární. Zachovali sa fragmenty filmov - Lyžovanie, Rúbanie ľadu, Modernizácia píly, Kroket, Mimika Frídy Schüllerovej, Leto na Váhu, Procesia v Lednici, Futbalista, Muž s bernardínom, Muž so žriebäťom, Muži na koňoch, Na píle, Skok do diaľky, Skok do výšky a iné. Eduard Schreiber natočil aj prvý hraný film na Slovensku Únos. Osobitný film venoval svojmu automobilu, ktorý si kúpil v roku 1905 (film sa nezachoval). Rôzne zdroje (články Ivana Rumanovského) uvádzajú aj názvy filmov, ktoré sa nezachovali - film o rodinných sklárňach Sklené huty, o práci ľudí pri kosení obilia a pri obsluhe parnej mláťačky Žatva, rodinný film Bratia Schreiberovci, zachytávajúci bratov pri prechádzke parkom (zachoval sa krátky niekoľko sekundový fragment troch mužov v parku, je možné, že ide o časť z tohto filmu), Oranie parným pluhom. Je pravdepodobné, že film uvádzaný pod názvom Návšteva, ktorý venoval známym z Viedne, ktorí ho navštívili v Lednických Rovniach sa pravdepodobne zachoval v krátkych fragmentoch odohrávajúcich sa v parku kaštieľa v Lednických Rovniach. Okrem svojej profesie - poľnohospodárstva, ho zaujímala technika, nové stroje, vynálezy, ale aj hudba, literatúra, divadlo, umenie ako celok, filozofia, sociológia i šport. Hrával na klarinet, klavír a varhany, recitoval naspamäť Shakespearea a Goetheho, hral a režíroval ochotnícke divadlo, aktívne podporoval kultúrny a spoločenský život v Lednických Rovniach. V roku 1919 daroval Eduard Schreiber premietací stroj Občianskemu vzdelávaciemu krúžku. Tento dar sa stal základom pre založenie kina v roku 1920. Kameru daroval miestnej škole i s negatívami. Po prevrate v roku 1945 lednické panstvo znárodnili a kaštieľ adaptovali na základnú školu. Schreiberovci boli odsunutí do západného Nemecka. Eduard Schreiber žil spolu so svojim bratom Rupertom v Schönaichu. V cudzom prostredí sa necítil dobre, mal vtedy 70 rokov a nemohol sa uplatniť. Bol bez prostriedkov, odkázaný na pomoc úradov - napriek tomu sa nikdy nesťažoval na život v exile. Zomrel v domácej opatere 17. januára 1962 na starobu. Mal osemdesiatšesť rokov. Eduard Schreiber bol antifašista a anglofil, počas vojny zachránil svojich židovských zamestnancov. Mal nemeckú národnosť, ale ponechal si slovenské štátne občianstvo. Ivan Rumanovský sa o filmovaní Eduarda Schreibera dozvedel v roku 1957 od riaditeľa Slovenského národného múzea Miloša Jurkoviča. Negatívy sa našli a kameru si požičal do Prahy na výstavu Jindřich Brychta a už sa do múzea nikdy nevrátila. V súčasnosti patrí medzi exponáty Technického múzea v Prahe. Ivan Rumanovský ukázal zachované negatívy filmov Františkovi Kozmoňovi z filmových laboratórií na Grösslingovej ulici, bol na nich pokročilý rozklad emulzie. Poškodené časti sa vystrihli, materiál sa zlepil, urobila sa nová kópia a duplikačný negatív. (autor: R. Šmatláková, 2023)
- Poznámky
- syn majiteľa sklární v Lednických Rovniach Josefa Schreibera, brat Maximiliána, Alfreda a Ruperta Schreiberovcov
- Zdroj(e) overenia
- Slovenský biografický slovník V. zväzok R-Š. – Martin: Matica slovenská, 1992. – s. 237. (dátum a miesto narodenia a úmrtia)
- Katalogizácia
- SFU, 19.06.2004 (rev.30.08.2023)
- Typ hesla
- osobné meno
Slovenská filmová databázaKatalóg SFÚHeslár SFÚ
Heslár SFÚ